Symbolický štart je 8.5.2012 o 5.40 na hl. stanici v Bratislave. Odchod vlaku do Považskej Bystrice je niečo pred šiestou.Ostrý štart je o 8,30 v Považskej Bystrici

Trasa vedie prevažne Považím s dvoma horskými prechodmi Zliechov a Homôľka a jedným kratším prechodom z Trenčianskych Teplíc na Motešice.

Z Považskej Bystrice ideme smerom na Rajec, Čičmany, Zliechov, Valašská Bela, Homôľka, Ilava, Dubnica, Trenčianske Teplice, Motešice, Trenčianske Jastrabie, Dubodiel, Zlatníky, Nemečky a Topoľčany.

Zastávky podľa potreby, jedna väčšia na obed (Ilava alebo Dubnica). Odchod vlaku z Topoľčian do Bratislavy je 17.10 h. a príchod do BA je o 19.10 h.

Predpoveď počasia je zatiaľ dosť priaznivá, preto sa tešíme na spoločný balík pohodových cyklistov s rovnakou diagnózou.

Milan Valko a Bukasov team

      v utorok 1.5. 2012 idem za dobrého počasia pri teplote 15°C a viacej  vlakom do Nové mesto nad Váhom
      a späť cez  Bzince pod Javorinou , Cetuna , Stará turá , Brezová pod Bradlom , potom na Bradlo  a cez
     záhorie do BA. Cca 140km.  Zatiaľ sme traja – Citrón, Banán a ja. Chce sa niekto pridať?

       Čakám vás v mojom balíku…
Vlado Bukas Polakovič v.r.

Pišta s novými sučiastkami na KTM – ke, šlapal ako hodinky….,

áno bol utrhnutý z reťaze, ale Janči  mu pekne sekundoval.

Pred cieľom sa Pišta obzrel dozadu a sám sa čudoval – Je to Janči?, Neni to janči ?

Bol to Janči.

V cieli si Pišta veľmi pochvaloval výsledok servisu a renovacie KTM.

Bola to pekná jazda. Z krátkej, testovacej sa sa postupne vykľula takáto 70 km trasa.

Nedeľa  15.4.2012

Majster – Michael, pomocníci – Johny, Pišta,

Očista Johnyho MTB , výmena súčiastok a nastavenie

Pištovho  biku KTM.

Sobota  14.4.2012

Zdroj údajov :  GARMIN EDGE 500 +HR

Milan Valko 3.4.2012

ale postupne sme zrýchlovali a zvyšovali výkon, až tak, že kde sa to v nás zobralo…

Tu je naša jazda

V Hainburgu sme sa občerstvili výbornou kávičkou.

Takto to bolí keď sa k sebe túlime a ťukneme si prsty pri posuvaní stoličiek..

Pohoda pri pití kávičky. Je fakt dobrá

Karči Kubíček, ja a Mišo Kantor sme uzavreli zimný semester na Obertauerne … ide sa na kolo, takto o dva mesiace Giro a Dolomity ….

Príchod do staručkej, ale významovo svetoznámej, olympijskej haly bol pre nás skutočným zážitkom. Všetko fungovalo s nemeckou precíznosťou. V kabíne sme sa zvítali s kolegami z DT – spoluhráčmi a prevzali sme si dresy s logom panterov. Keďže sme hrali prvý zápas, poobliekali sme sa do výstroje a pobrali sme sa k ľadu. Čakanie na náš prvý zápas nám spríjemňovali svojím tréningom členovia známej ľadovej revue Broadway On Ice, ktorí sa v Garmischi pripravovali na európske turné.

    A poviem vám, bolo sa na čo pozerať a naša koncentrácia na úvodný zápas sa miestami niekam strácala.Kapitán tímu nám povedal, kto kde bude hrať a už sme sa rozkorčuľovávali a pripravovali na prvý zápas. Úvodný zápas s Network Devils nám v celku nevyšiel, pretože nás Slovákov porozhadzovali v zostave a na ľade sme sa dlho s nemeckými spoluhráčmi hľadali, pretože sme neboli vôbec zohratí. Ak chceme čo najlepšie uspieť a pomôcť kolegom z DT, musia nás dať hrať spolu do jednej „lajny“. Zrejme po hre, ktorú sme ako jednotlivci z krajiny majstrov sveta predvádzali v prvom zápase, bolo jasne aj kapitánovi, že musíme hrať spolu. Už nasledujúci zápas s Mixed Maffs ukázal, že to bolo najlepšie riešenie. Zápas sme s prehľadom vyhrali. Aj ďalší zápas s ccl-labeltigers sme zaslúžene vyhrali vďaka dobrému výkonu našej slovenskej lajny, podporenému príznačnou nemeckou bojovnosťou. Ale lopta je guľatá, puk sa šmýka a preto nás prehra z prvého zápasu posunula hrať o 3 miesto. Náš kombinovaný tím aj v tomto zápase uspel a spolu sme sa tešili z pekného 3 miesta, ktoré nebolo ľahké vybojovať.

A takto to vyzeralo na ľade :

Veľmi skoro sme sa ujali vedenia na 1:0 gólom Mira Pečimona. Ale náš súper bol dosť nebezpečný, hlavne keď slovenská lajna oddychovala na striedačke. Upokojenie v mužstve prišlo po strelení ďalšieho gólu (na 2 : 0 ), čo sa podarilo práve mne. Tento výsledok sme sa snažili udržať, preto sme sa hrali opatrne a kontrolovali sme hru v strednom pásme. Naša slovenská lajna bola stále na ľade. Asi 3 minúty pred koncom zápasu prišiel rozhodca k našej striedačke a ukázal na mňa. Vraj som fauloval a mám isť na trestnú lavicu na 2 min. Darmo som mu ja slovensky vysvetľoval a nemecky spoluhráči po nemecky tiež, že som to nebol ja. Tak som sa pokojne odobral na trestnú lavicu. A prišiel zákonitý trest. Náš súper znížil na 1:2 a ja som opustil trestnú lavicu. Keďže som bol oddýchnutý, zostal som na ľade a postavil som sa rovno na buly. Do konca zápasu chýbalo niečo okolo 50 sekúnd. Za takéhoto výsledku bolo jasné, že súper odvolá brankára. Po vhodení buly sa puk nejakým spôsobom dostal ku mne, našliapol som do súperovej tretiny, pozriem na prázdnu bránu a strieľam. GÓÓL – poisťujem naše víťazstvo gólom na 3 : 1. Dobrý pocit, keď do konca zápasu chýba 20 sekúnd. Nálada bola skvelá, pomohli sme T -Panthers ako sa patrí, veď všetky góly tímu dali draftovaní hráči zo Slovenska. Tento úspech a športové kamarátstvo sme utužili aj v kabíne našou domácou marhuľovicou, ktorú sme „náhodou“ našli v taške s výstrojom – chutila aj nemeckým kolegom z DT.

    Vyvrcholením turnaja bolo finále, ktoré sa skoro nedohralo pre bitku. Bol tam jeden Kanaďan, ktorý si nenechal brnkať po nose. Hlavné, to priateľské vyvrcholenie bolo na spoločnej večeri všetkých zúčastnených mančaftov, kde už boli všetky emócie a hnevy zabudnuté. Ani tu sme vo výkone nezaostávali a teší nás, že už teraz sme draftovaní na budúci ročník turnaja aj vďaka štyrom fanúšikom, ktorých sme si zo Slovenska zobrali, aby nás povzbudzovali. Vďaka ich hlasitej „vuvuzele“ ich bolo v hale poriadne počuť. Odmenou nám hráčom, ale aj našim fanúšikom, bola dvojdňová lyžovačka na svahoch v Garmischi a na talianskom Kronplatzi.

Dobré meno slovenskému hokeju robili Michal Kantor, Peter Pataj, Milan Valko a Miro Pečimon, draftovaní zo ST. Poďakovanie taktiež patrí podpornému tímu „Robo Orieška, Jožo Hajnik alias Hasan, Karol Kubíček a Lucka Pulmanová“, jediná žena v tomto nebezpečnom gangu.

Náš fans gang club :

Dnes pekných 65 km. Na začiatku boj s vetrom  , cez Pamu do Gattendorfu / Michal mal už vetra plné kecky / a odtiaľ až do Hainburgu s vetrom v chbte – paráda, aj keby sme mali niesť naše biky z Hainburgu na berg na ramenách kôli vetru, stálo to za to.

Michal, Pišta, Johny.